Vo výskume liečivých účinkov medov dochádza k renesancií.

Moderná medicína sa dlho pozerala na med cez prsty ako na alternatívnu tradičnú medicínu, no v poslednej dobe, sa najmä manuka med teší zvýšenej pozornosti vedcov, klinických lekárov a širokej verejnosti. Najmä jeho terapeutické účinky.

Existuje viacero hnacích síl tohoto záujmu:

  1. nárast antibiotickej rezistencie u mnohých bakteriálnych patogénov podnietil záujem o vývoj a používanie nových antibakteriálnych látok;
  2. rastúci počet spoľahlivých štúdií a kazuistík preukázal, že určité medy sú považované za veľmi účinné pri liečbe rán;
  3. pri terapeutickom mede sa očakáva prémiová kvalita, no aj prémiová vyššia cena za med. Medový priemysel aktívne propaguje štúdie, ktoré mu umožnia zúročiť to;
  4. a nakoniec veľmi zložitá a skôr nepredvídateľná povaha medu predstavuje pre laboratórnych vedcov atraktívnu výzvu.

V tomto článku sa zaoberáme výskumom manuka medu, od observačných (pozorovacích) štúdií o jeho antimikrobiálnych účinkoch, až po súčasnú experimentálnu vedeckú prácu, ktorej cieľom je začleniť med do tradičnej modernej medicíny.

 

Krátka história

Med sa používa pre svoje antimikrobiálnym vlastnosti v histórii ľudskej rasy od nepamäti. Jedným z najbežnejších a doteraz pretrvávajúcich terapeutických použití medu je pri obväzovaní rán. S príchodom vysoko aktívnych antibiotík v 60. rokoch bol med zaradený medzi „bezcenné a neškodné látky“ (Soffer, 1976). Väčšina nedávnych štúdií skúmajúcich mechanizmus účinku medu sa zamerala na manuka med.

 

Chemické analýzy aktívneho medu Manuka

Profesor Peter Molan z Waikato University na Novom Zélande ako prvý oznámil neobvyklú aktivitu manuka medu a v polovici osemdesiatych rokov začal testovať účinnosť mankového medu proti širokému spektru rôznych druhov baktérií. Aj keď bolo jasné, že bakteriálne patogény boli usmrtené aj pri nízkych koncentráciách manuka medu, špecifická účinná látka, ktorá je za to zodpovedná, zostala dlhé roky záhadou. Vysoká úroveň cukru a zároveň nízke pH spôsobujú, že med inhibuje mikrobiálny rast, ale aktivita zostáva aj keď sa zriedi na zanedbateľnú úroveň.

Mnoho rôznych druhov medu produkuje peroxid vodíka. V manuka mede je úroveň peroxidu vodíka relatívne nízka a môže byť neutralizovaná katalázou, aktivita však stále zostáva. Príčina tejto zostávajúcej aktivity, nazývanej „neperoxidová aktivita“ alebo NPA, bola nakoniec odhalená v roku 2008, keď dve laboratóriá nezávisle na sebe identifikovali metylglyoxal (MGO) v manuka mede (Adams a kol., 2008; Mavric a kol., 2008 )

MGO je výsledkom spontánnej dehydratácie jeho prekurzora dihydroxyacetónu (DHA). DHA sa sa nachádza v nektári kvetov Leptospermum scoparium, Leptospermum polygalifolium a niektorých príbuzných druhov Leptospermum pôvodom z Nového Zélandu a Austrálie (Adams a kol., 2009; Williams a kol., 2014; Norton a kol., 2015). MGO môže relatívne nešpecificky reagovať s makromolekulami, ako sú DNA, RNA a proteíny (Adams a kol., 2008; Mavric a kol., 2008; Majtan a kol., 2014b).

Vysokú hladinu MGO alebo peroxidu vodíka zvyčajne produkuje najaktívnejší med, korelácia však nie je vždy dokonalá, čo naznačuje, že ďalšie zložky medu môžu ovplyvňovať aktivitu medu (Molan, 2008; Kwakman a kol., 2011; Chen a kol., 2012; Lu a kol., 2013).

Výskum aktivity austrálskeho manuka medu zistil, že manuka med pochádzajúci z rastlín Leptospermum rastúcich okolo hraníc Nového Južného Walesu a Queenslandu bol obzvlášť aktívny, ale to, či je to kvôli rastlinám, pôde, podnebiu alebo iným faktorom, nie je známe (Irish et al., 2011).

Spektrum aktivity medu voči nebakteriálnym patogénom musí byť ešte preskúmané. Posledné štúdie skúmajúce antivírusový účinok manuka medu naznačujú, že má potenciál na liečbu vírusu ovčích kiahní (príčina kiahní a pásového oparu) (Shahzad a Cohrs, 2012) a chrípky (Watanabe et al., 2014). Zistilo sa, že manuka med znižuje žipvotaschopnosť spór mikrosporidiánskeho Nosema apis, dôležitého patogénu včiel, ale med už nedokáže vyliečiť infekciu včiel, keď k tomu dôjde (Malone et al., 2001). Uskutočnilo sa veľmi málo štúdií o použití medu pre parazity protozoanu alebo hlíst a tieto nepoužívali med s dobre charakterizovanou aktivitou, čo sťažuje posúdenie významu ich zistení (Bassam a kol., 1997; Nilforoushzadeh a kol. , 2007; Sajid a Azim, 2012).

Zoznam bakteriálnych druhov, na ktoré účinkuje terapeutický manuka med. https://www.frontiersin.org/files/Articles/194754/fmicb-07-00569-HTML-r1/image_m/fmicb-07-00569-t001.jpg